Škola tipovania - 14.časť, Stávkovanie na tenis I

Ako tipovať na internete nielen pre začiatočníkov

Vytvoril : stavkovanie.net

Čo vás čaká, ak sa rozhodnete vsádzať na tenis ? Zrejme obmedzíte stávkovanie na iné športy, pretože informácií, ktoré musíte vstrebať, je také množstvo, že aby ste mali úspech, na nič iné už moc času zrejme mať nebudete. Budete môcť vsádzať skoro jedenásť mesiacov v roku a zvyknete si, že najrušnejšími dňami v týždni už nie sú víkendy, ale utorok a streda, kedy sa hrá najviac zápasov.

Tenis je natoľko špecifický šport, na ktorý v žiadnom prípade nemôžete úspešne vsádzať len podľa rebríčka, že veľa ľudí odradí. Má ale svoje kúzlo, a hlavne - pre stávkarov je to všeobecne najvýnosnejší (alebo prinajmenšom najmenej stratový) šport. Ak vás to presvedčí a radi by ste do tajov stávkovania na tenis prenikli, pripravili sme pre vás zoznam rád, ktoré by začiatočníkom (a možno aj pokročilejším) mali prísť vhod.

1. Sledujte zápasy. Asi v žiadnom inom športe nie je tak dôležité vidieť, ako si hráči vedú. Vo futbale, hokeji a ďalších kolektívnych športoch rozhoduje o výsledku veľa faktorov, v tenise ale všetko záleží na jednom človeku. Ak ste tenis doteraz príliš nesledovali, nejakú dobu možno potrvá, než sa naučíte rozpoznávať a vedieť hodnotiť to podstatné. Čo to je ?

- akým štýlom tenista hrá
- či mu vyhovuje / nevyhovuje štýl súpera
- či hráč robí veľa nevynútených chýb
- ako je na tom s pohybom
- či hráč dokáže na nepriaznivý vývoj skóre zareagovať zmenou hry
- či hrá dostatočne dlhé údery, aby sa nenechával súperom zatlačiť
- ako tenista hrá v kľúčových situáciách (odvracanie alebo premieňanie brejkbalov a podobne)
- či sa na hráčovi prejavuje ku koncu dlhého zápasu únava

To je len krátky zoznam, ktorý by sa určite dal doplniť ďalšími faktormi, ktoré môžu zohrať úlohu. V každom prípade je dobré naučiť sa rozoznávať, v čom sú slabiny a silné stránky jednotlivých hráčov a dobre si to pamätať. A rozhodne sa neuspokojte s tým, že tenistu uvidíte raz : zrovna môže byť v zlom rozpoložení alebo naopak sa vyhecuje proti favoritovi, a vy potom získate skreslený obraz o jeho kvalitách. V každom prípade bude vašou výhodou, ak sami tenis aktívne hráte. Lepšie sa potom bude vedieť vcítiť do tenistu, ktorý síce hrá o niekoľko tried lepšie ako vy, ale ktorý je zároveň stále len človek. Ľahšie tak potom spoznáte, keď býva neskoro pri loptičke, keď nehrá údery v ideálnej pozícii, keď mu robia problémy vysoké odskoky a podobne.

2. Nesledujte len elitných hráčov. Niektoré televízne stanice majú tendencie vysielať predovšetkým zápasy najznámejších tenistov. Z ich pohľadu je to logické, pretože Roger Federer alebo Rafael Nadal pritiahnu divákov skôr, než by to urobili menej známi hráči. Vás ako stávkarov by ale mali zaujímať práve tí menej známi. Vsádzať sa dá na stovky tenistov a kurzy na Federera, Nadala, Djokoviča a ďalších jasných favoritov sú väčšinou "nepoužiteľné". Aby ste pred rokmi mohli sledovať aj tie menej známe tenistu, museli ste mať satelit. Dnes stávkové kancelárie ponúkajú streamované zápasy (priame prenosy zápasov na stránkach stávkovej kancelárie) aj z menších turnajov, čoho by ste mali využiť.

3. Kategorizujte. V stávkových diskusiách nájdete často zmienku o tom, že tenista, ktorý práve prehral, "ide na black list" - to znamená, že dotyčný už na neho nikdy vsádzať nebude. Podobné veci sa väčšinou píšu pod vplyvom emócií, ale svoje racionálne jadro to mať môže : ak ho tenista sklamal už po niekoľkýkrát, začína byť zrejmé, že mu na neho vsádzať nejde. Možno u neho stávkujúci zle odhadol potenciál, možno prehliadol niečo iné, každopádne prestať vsádzať na takého hráča nemusí byť zlý nápad. Tak ako sú spoľahliví tenisti, sú totiž aj nespoľahliví - keď majú vyhrať, často zlyhajú, keď sú ale outsidermi, dokážu prekvapiť. Keď si takto niektorého hráča označíte, môžete z toho ťažiť. Budete totiž vedieť, že ho nemáte vsádzať ako favorita, ale naopak s dobrým kurzom by ste ho staviť mali. Každý tenista má svoj charakter, ktorý by ste sa mali naučiť rozpoznávať. Sú poctiví ťahúni, ktorí možno nepobrali toľko talentu, ale na kurte nevypustia ani jeden zápas. Sú takí, čo majú "talent od Boha", ale tenis neberú tak vážne a preto na nich nie je spoľahnutie. Keď budete hráča takto kategorizovať, zistíte, komu sa kedy máte vyhnúť.

4. Ženský a mužský tenis sú dva rôzne športy. Dobre, to je trochu prehnané, ale rozdiel medzi nimi je ohromný. Mnohí nestávkujú na ženy len preto, že podľa nich nie sú spoľahlivé, existujú ale aj ľudia, čo vsádzajú prakticky výhradne len na ne. Psychika hrá v tenise všeobecne kľúčovú úlohu, ale u žien je to predsa len výraznejšie. Keď jedna zo súperiek vyhrá prvý set 6:0, nebýva nezvyčajné, že sa schyľuje k trojsetovej dráme, ktorá môže skončiť napríklad 6:0, 6:7, 1:6. Aj z úst samotných hráčok môžete počuť, že "to je ženský tenis". Je dobré si to uvedomiť a využiť toho napríklad pri live stávkovaní. Ak viete, že niektorá z hráčok často otáča zápasy (alebo naopak po prvom vyhratom sete často prehráva), zariaďte sa podľa toho.

5. Na povrchu záleží. Tenisové turnaje sa v zásade hrajú na štyroch povrchoch: na antuke, na tvrdom povrchu (hard), na tráve a na umelom povrchu v hale. Len máloktorý hráč je natoľko univerzálny, aby hral na každom skvele. Všeobecne platí, že Európania vyrastajú na antuke, Američania na tvrdom povrchu a Austrálčania na tvrdom povrchu a tráve, lenže nie každému povrch, kde hrá najčastejšie, vyhovuje. Ak má niekto hru postavenú na tvrdom podaní a agresivite, najskôr nebude najväčšie úspechy sláviť na pomalej antuke. Keď niekto založil svoju hru na obrane a na tom, že dobehne každú loptičku, na rýchlom povrchu v hale s tým bude mať určite problémy.

Najšpecifickejším povrchom je tráva, na ktorej sa hrá v podstate len jeden mesiac v roku. Existujú tenisti, ktorí na nej "vyrastú", pretože sa na nej vedia dobre pohybovať, čo je podstatné, a vyhovuje im aj rýchlosť hry. Veľa tenistov naopak hrá napríklad vo Wimbledone vďaka svojmu rebríčkovému postaveniu, ale ich vypadnutie je len otázkou času.

Rozdelenie antuka-hard-tráva-hala znie síce jednoducho, ale v skutočnosti je to zložitejšie. Niektoré turnaje majú pomalšiu antuku (tým skôr, keď práve prší), niektoré rýchlejšiu. "Hard" nie je označenie pre jeden povrch - vyrába ju niekoľko firiem a každý má trochu iné vlastnosti, preto je dobré vedieť, kde skáču lopty vyššie, kde je povrch pomalý skoro ako antuka a podobne. A jednoduché to nie je dokonca ani s trávou : niektorí tenisti si všimli, že povrch vo Wimbledone je čím ďalej pomalší, takže tam hráči praktizujúci hru servis-volej majú zakaždým o niečo ťažší život.

Rozoznať, či je povrch rýchly, alebo pomalý pre vás nemusí byť jednoduché. Často sa ale môžete dočítať vyjadrenie niektorého z hráčov na konkrétnom turnaji alebo na túto tému narazíte v rôznych internetových fórach, ktoré by ste si určite mali prečítať.